Odúmrť – čo sa stane s majetkom bez dedičov

Presne toto je právny mechanizmus, kvôli ktorému nehnuteľnosti bez zisteného vlastníka napokon môžu skončiť v rukách štátu — volá sa odúmrť.

Čo odúmrť znamená

Ak po zosnulom nezostane žiadny dedič — ani zo zákona, ani zo závetu — pripadne celé dedičstvo štátu. Túto situáciu upravuje § 462 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.).

Osobitné postavenie štátu

Štát nevystupuje v dedičskom konaní ako bežný dedič. Na rozdiel od ostatných dedičov dedičstvo odmietnuť nemôže — s jednou výnimkou: ak je štát výslovne uvedený ako dedič v závete, právo odmietnuť už má.

Za dlhy poručiteľa zodpovedá štát rovnako ako iný dedič — teda len do výšky hodnoty nadobudnutého majetku. Zákon mu však dáva jednu osobitnú právomoc: ak sa peňažný dlh nedá uhradiť celý alebo sčasti priamo peniazmi z dedičstva, štát môže na rozdiel od bežného dediča použiť na úhradu aj samotné veci z dedičstva zodpovedajúce hodnotou dlhu.

Prečo je toto štvrtá skupina posledná

Občiansky zákonník stanovuje štyri dedičské skupiny, pričom každá ďalšia nastupuje až vtedy, keď v predchádzajúcej niet dediča. Ak nededí nikto ani v štvrtej skupine (starí rodičia poručiteľa a ich deti), a poručiteľ nezanechal platný závet, dedičstvo pripadne štátu ako odúmrť.

Práve odúmrť je dôvodom, prečo pozemky bez zisteného vlastníka v konečnom dôsledku smerujú k štátu, ak sa k nim nikto neprihlási — presne tomu chce tento nástroj predchádzať tým, že Vám umožní overiť si, či sa medzi nimi nenachádza aj Vaše meno.