Presne toto je právny mechanizmus, kvôli ktorému nehnuteľnosti bez zisteného vlastníka napokon môžu skončiť v rukách štátu — volá sa odúmrť.
Ak po zosnulom nezostane žiadny dedič — ani zo zákona, ani zo závetu — pripadne celé dedičstvo štátu. Túto situáciu upravuje § 462 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.).
Štát nevystupuje v dedičskom konaní ako bežný dedič. Na rozdiel od ostatných dedičov dedičstvo odmietnuť nemôže — s jednou výnimkou: ak je štát výslovne uvedený ako dedič v závete, právo odmietnuť už má.
Za dlhy poručiteľa zodpovedá štát rovnako ako iný dedič — teda len do výšky hodnoty nadobudnutého majetku. Zákon mu však dáva jednu osobitnú právomoc: ak sa peňažný dlh nedá uhradiť celý alebo sčasti priamo peniazmi z dedičstva, štát môže na rozdiel od bežného dediča použiť na úhradu aj samotné veci z dedičstva zodpovedajúce hodnotou dlhu.
Občiansky zákonník stanovuje štyri dedičské skupiny, pričom každá ďalšia nastupuje až vtedy, keď v predchádzajúcej niet dediča. Ak nededí nikto ani v štvrtej skupine (starí rodičia poručiteľa a ich deti), a poručiteľ nezanechal platný závet, dedičstvo pripadne štátu ako odúmrť.
Práve odúmrť je dôvodom, prečo pozemky bez zisteného vlastníka v konečnom dôsledku smerujú k štátu, ak sa k nim nikto neprihlási — presne tomu chce tento nástroj predchádzať tým, že Vám umožní overiť si, či sa medzi nimi nenachádza aj Vaše meno.
Skontrolujte zoznam SPF na vlastné meno aj mená príbuzných.
Otvoriť vyhľadávanie