Ako prebieha dodatočné dedičské konanie

Dedičské konanie sa vždy skončí – notár vydá uznesenie a majetok sa rozdelí medzi dedičov. Čo sa ale stane, ak sa o niekoľko rokov (niekedy aj desaťročí) objaví ďalší majetok zosnulého, o ktorom sa pri pôvodnom konaní nevedelo? Práve na to slúži dodatočné konanie o dedičstve.

Kedy sa dodatočné konanie použije

Vždy, keď sa po právoplatnom skončení pôvodného dedičského konania objaví ďalší majetok poručiteľa – typicky pozemok, ktorý nebol zapísaný v katastri, alebo o ktorom rodina jednoducho nevedela. Výnimkou je situácia, keď sa objaví iba dlh – v takom prípade sa dodatočné konanie nevykonáva.

Kto môže návrh podať

Podnet môže dať súd, notár, štátny orgán alebo obec, no v praxi návrh najčastejšie podáva samotný dedič, ktorý o majetku zistil.

Čo musí návrh obsahovať

1. Identifikačné údaje navrhovateľa – meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu.
2. Presnú špecifikáciu novoobjaveného majetku – napríklad katastrálne územie, číslo listu vlastníctva alebo parcely.
3. Doklad, že majetok skutočne patril poručiteľovi – napríklad výpis z listu vlastníctva, kde je zosnulý uvedený ako vlastník.

Kam sa návrh podáva

Na súd, ktorý viedol pôvodné dedičské konanie – teda súd podľa posledného trvalého pobytu poručiteľa. Ak neviete, ktorý notár alebo súd vec riešil, dá sa to zistiť na príslušnom okresnom súde alebo cez Notársku komoru Slovenskej republiky.

Čo sa deje ďalej

Súd opäť poverí notára ako súdneho komisára. Ten preverí doklady, prípadne upovedomí ostatných dedičov, ak existujú, a vec ukončí vydaním uznesenia – rovnako, ako pri pôvodnom konaní.